Tvrdá ruka či matka príroda?

Spánkový režim treba dieťaťu nastaviť už od narodenia. Existuje skupina rodičov, ktorí svoje dieťa nechávajú spať v postieľke už od príchodu domov z pôrodnice, dokonca v jeho vlastnej izbe. Na druhej strane sú rodičia, ktorí si dieťa berú k sebe do postele, no problém nastáva neskôr, keď už nastane čas, aby dieťa spalo samo. Ale ako ho k tomu bezbolestne a rýchlo donútiť? Dieťa si na tento režim veľmi ľahko a rýchlo zvykne a následné odlúčenie môže znášať veľmi ťažko aj napriek tomu, že vie, že ste hneď vo vedľajšej izbe. Deti by s rodičmi bez problémov spávali aj do 10-tich rokov, cítia sa pri nich v bezpečí a pod ochranou, no vyrovnať sa s tým, že bude noci tráviť samo vo vlastnej izbe mu môže spôsobiť veľké problémy, pomočovanie alebo dokonca nočné mory.

Súrodenec je výhodou
Výhodou je, ak má drobec staršieho súrodenca. Pocit, že v izbe nie je celkom sám, mu pomôže oveľa ľahšie zaspávať a rýchlejšie sa tam adaptuje. Veľmi dobrou voľbou je kúpa poschodovej postele, v nej budú deti zaspávať oveľa radšej. Postele sú vybavené zábranami proti pádu z výšky a vy tak môžete zaspávať bez obáv.

Ťažšie to má jedináčik
Pre jedináčika je prechod z bezpečia rodičovskej postele do vlastnej oveľa ťažší. Čaká vás každovečerné čítanie rozprávok, nekonečné uspávanie a k tomu plač. Pokračovať môžu aj nočné návštevy vašej postele a ráno sa prebudíte opäť v trojici. Nikto rodičom nemôže zabrániť, aby dieťa neukladali k sebe do postele, ale je dobré to ukončiť do 17-tich mesiacov dieťaťa. Postupne ho skúšajte uspávať v jeho vlastnej postieľke a aj v jeho izbe, bude to lepšie pre všetkých.

Prenášanie v spánku
Každý z rodičov pozná večerné prenášanie detí z gauča do postele, keď zaspia pri pozeraní rozprávky. Je to jeden z možných spôsobov naučiť dieťa spať vo svojej postieľke, ale keďže niektoré deti majú plytký spánok a pri prenášaní sa môžu zobudiť a potom sú nervózne a uplakané. Tento spôsob sa dá aplikovať len pri deťoch s tvrdým spánkom, ktoré sa nezobudia ani na vybuchovanie ohňostroja.
Nedajbože by sa stalo, že dieťa samo prejaví záujem o vlastnú posteľ, tak nečakajte a hneď mu zabezpečte jeho vlastné „ležovisko“. Odpadne vám veľmi veľa starostí, ktoré by vás neskôr celkom isto neobišli. Ale ak cítite, že ešte nie je správny čas, nenúťte ho, pomaly a opatrne časom určite dôjde k situácii, keď vám samo povie, že už je čas, aby spal sám.